Cyklus: Karpatská vedomá cesta - 1. Lančár a okolie

K tejto vychádzke je potrebné nazačiatku povedať k samotným energiám miesta aj celý príbeh, ktorý sa k ním viaže, lebo práve ten napomohol celému nášmu naciťovaniu.

Myšlienka preskúmať nejakú lokalitu mi väčšinou príde ako vnuknutie. Miesto a jeho energie ma samé zrazu začnú priťahovať. Následne mi začnú prichádzať "náhodné" informácie, ktoré mi napomáhajú k uvedomeniu si súvislostí. Na návštevu niektorých miest musí ale niekedy dozrieť správny čas a aj moje vedomie. Čím ďalej, tým viac si ale uvedomujem, že pred samotnou návštevou nejakého miesta, pri príprave na jeho preskúmanie, dostávam aj skúšky. Rôzne nečakané náhody, zvraty, emočné blokády, sťaženia situácie a organizácie, ktoré je potrebné zvládnuť. Mám častokrát pocit, že to nie sú náhody, ale pôsobenie vyšších síl na moje duchovné zrenie, získavanie môjho nadhľadu. Postupne ale zisťujem, že je to nesmierne potrebné, pretože vždy až pri samotnej vychádzke dôjde k vyvrcholeniu a spojeniu všetkých súvislosti v jeden nádherný celok, ktorý napomôže nielen môjmu vyššiemu zvedomeniu, ale aj ostatných v skupine. A to je práve na vedomých vychádzkach to najkrajšie – samotná hlboká duchovná práca na sebe, otváranie srdca, scitlivovanie a rozširovanie svojho vedomia v prepojení s energiou navštíveného miesta. Častokrát sa mi stalo, že som vlastne organizovaním vychádzky bola len jemným usmerňovateľom a podporovateľom účastníkov, ktorým energie mnou vnuknutého miesta napomohli k otvoreniu ich vlastného vnútra, nájdeniu odpovede na ich vnútorné otázky a dovoleniu prejaviť sa vo svojej naozajstnej podstate. Nikdy vlastne presne neviem akým smerom sa bude vychádzka uberať a to je vlastne to dobré. Jednoducho jej dovolím plynúť, prenechám to na vyššie sily. Učím sa žiť a nič neočakávať. Len pozorovať. Je nesmierne dôležité sa preto na miesta opakovane vracať, preskúmať ich v rôznych ročných a časových obdobiach a vnútorných nastaveniach ( zaujímavé je aj v rôznych etapách vlastného ženského cyklu účastníčok) a objavovať tak ďalšie energetické vrstvy miesta pri rôznom rozpoložení. Lebo naše všetky telá sú tým najlepším nástrojom na preciťovanie energií miesta a neustále sa menia. Vždy vám miesto ukáže len to, na čo je momentálne vaše vedomie pripravené a postupne vrstvu po vrstve sa dozvedáte viac. A často vám ukáže aj to, čo potrebujete v sebe spracovať alebo v sebe nájsť, aby ste mohli ísť hlbšie. A to je úplne v poriadku.

Preskúmať energie Kostola Sv. Michala archanjela v Lančári, jaskyne Veľká pec a hradiska Tlstej hory mi bolo vnuknuté už dávnejšie. Pokračovanie cyklu vedomých vychádzok prišiel v súvislosti so sieťou starých karpatských hradísk. Nápad ísť nacítiť jedno z nich v širšom kontexte práve v deň jesennej rovnodennosti bol ale veľmi spontánny, presnejšie vznikol zo dňa na deň. Neplánovaný, nepripravený, nejaké začiatočné plány síce potom boli, avšak musela som sa ich nechcene vzdať a nechať všetko na náhodu vplyvom okolností. Preto sa ani veľa ľudí nepridalo, boli sme len malá skupinka troch ľudí, neskôr len dvoch. Rada pracujem v malých skupinách, ako projektor sa môžem lepšie sústrediť na všetkých v skupine než keď nás býva viac ako desať, preto mi to absolútne nevadilo.

Vychádzku sme začali v jaskyni Veľká pec neďaleko Prašníka, s ktorou sa príznačne spája aj legenda o čertovi:

Jaskyňa patrí do oblasti Dobrovodského krasu a spolu s Malou pecou tvorí spoločný prírodný celok. Jej podložie tvoria vápnité zlepence a predstavuje významné archeologické a paleontologické nálezisko z mladšieho paleolitu. Výskumom sa tu našli zbytky ľudského osídlenia z doby kamennej, a tiež kosti mamuta, pravekého jaskynného medveďa a iných zvierat a črepy z doby bronzovej. Je jednou z najdlhšie osídlených oblastí na Slovensku. Spojená je s neďalekými posvätnými Orlími skalami, Dúbravou a neskorším výššiným halštatským hradiskom Prašník - Tlstá hora, ktoré bolo v minulosti počas doby železnej pod vplyvom významného hradiska z doby halštatskej na Molpíri v Smoleniciach a zároveň plnilo pravdepodobne aj strážnu funkciu po neďalekom staršom hradisku Hrádok – Prašník ( Fajnorovci - nastaršie hradisko v okolí obývané od neolitu - budeme sa mu venovať v inej vychádzke). Okolie neďalekých Šterús a Prašníka je významnou archeologickou lokalitou, našli sa tu pozdĺž šteruského potoka od Malej Pece až po Borovce dôkazy existencie viacerých neolitických rondelov z obdobia lengyelskej kultúry. Celkovo nížinná úrodná oblasť v okolí Trnavy a Piešťan pod Karpatmi bola najosídlenejšou na Slovensku, bola nepretržite obývaná už od praveku, čo súvisí aj s prítomnými energiami, ktoré priťahovali rôzne kultúry po tisícročia. Z energetického hľadiska je zaujímavá aj samotná poloha Lančáru vo vzťahu ku Dobrej vode, starým Kocúriciam, Piešťanom a posvätnému vrchu Marhát. Prítomné michaelské energie Karpát sa premietli aj do jednotlivých erbov obcí Lančár – Kočín a Šterusy, podobné nachádzame v rôznych oblastiach Karpát často:

Erby : Kočín ( pôvodný), Lanˇ´čár ( pôvodný), erb spojených dedín Lanˇ´čár-Kočín, erb obce Šterusy

Cestou lesom k jaskyni sme sa stíšili a pomaly vedome putovali, zacvičili si pár cvičení na zcitlivenie a uzemnenie, čo nám napomohlo k otvoreniu sa a splynutiu s lesom. Miesto je už zobradnené, energie sú tu prastaré hlboko predkresťanské – samotný názov miesta tomu napovedá. Cítila som, že to miesto je staré a moje vnútro vyžarovalo hlboké spojenie so starým kultom, ktorý tu nepochybne bol, bola k nemu v hlbokej minulosti prechovávaná úcta. Naše vnútra boli vyrovnané, nielen vďaka počiatočnému stíšeniu, ale aj vďaka rovnovážnym energiám jesennej rovnodennosti, kedy mužské a ženské energie sú v súlade a náš dych prúdi plynulo a rovnako cez obe nosové dierky. Bola som vedomá, uzemnená a pravidelne som hlboko dýchala. Bol nádherný slnečný jesenný deň, ktorý sme oslávili malým obradom vďaky za našu úrodu, ktorú sme si spoločne zdieľali, jedli a darovali aj ohňu. Nasledovanú spoločným zdieľaním vlastnej duchovnej úrody – spoločnou rozpravou o vlastných životných skúsenostiach a napredovaniu od obdobia jarnej rovnodennosti, ďakujúc končiacemu živlu zeme, vítajúc tak nastupujúci živel vody. Samotne miesto by vyžadovalo hlbšie nacítenie aj jeho prepojenia s Tlstou horou, aj prespanie, avšak okolnosti sa zas vyvíjali inak než som chcela, vtedy ešte nevediac samotnú podstatu našej vychádzky, sme museli jaskyňu opustiť skôr než som pôvodne chcela. Plynula som ale vedomo s nepredvídateľnosťou celej vychádzky, ktorá bola taká vlastne od začiatku. Človek mieni, vyššie sily menia. Ostali sme len dve a vybrali sme sa preskúmať energie Lančáru, nevediac ešte čo nás tam čaká. Moja spolupútnička sa pridala ku mne na túto výpravu, lebo Lančár ju dlhšie zaujímal, mala informáciu, že tam kedysi žili jej predkovia. Nevedela o nich ale nič, nikdy ich nevidela a ani nevedela, kde bývali. Počula o nich len z rozprávania svojho otca, ktorý mal hmlisté spomienky. Túžila ale podvedome sa tam vrátiť a nájsť to miesto, kde žili, aj keď tomu neverila. Tak ju vyššie sily pritiahli skrze mňa na toto miesto, naspäť ku koreňom, ku svojím ženským predkom. Nič sme neočakávali a predsa sme dostali veľa.

Naše počiatočné vnímanie miesta kostola Sv. Michala archanjela v Lančári bolo sťažené tým, čo sme nečakali - v jeho areáli sa konala akcia, kde bolo veľa ľudí, a samotný kostol bol zavretý. Nemohli sme moc veľa robiť, tak sme len meditatívne sedeli v tráve opreté o starý múr a čakali. Nepodarilo sa mi ani dopredu vybaviť otvorenie kostola pre nás, tak sme len pozorovali čo sa bude diať. Po dlhšej chvíli prišla staršia pani a otvorila kostol. Nikto nešiel dovnútra, aj keď kostol sa otvára len asi pár krát do roka. Niečo tam upratovala a my sme ju požiadali či môžeme vstúpiť. Pani milá a štebotavá, dovolila nám pozrieť si dôkladne osamote kostol, porozprávala nám všetko čo vedela. A popri tom všetkom sme sa dozvedeli, že osobne poznala praprastarú mamu mojej spolupútničky. Energie sa ihneď zmenili, pani sa premenila na žiariacu energiu a ponúkla nám, že nás osobne odprevadí na miesto osamoteného starého domu v lese, kde žila praprastará mama s rodinou, ktorá vraj bola v dedine známa ako liečiteľka. Zavrela kostol a cestou nám veselo a farbisto rozprávala ako celé miesto vyzeralo v minulosti, kto tam žil, kto boli predkovia mojej spolupútničky. Bolo to nádherné, lebo nám vytvorila úplnú predstavu, ktorá bola už dávno zabudnutá v čase. Starí ľudia prechovávajú múdrosti, ktoré môžu napomôcť predstave miesta a tým aj geomantickej práci. Našli sme ho, kedysi stál sám rovno v lese za kostolom, ale z hlineného domu ostal len jeden múr. Ale hrejivý pocit v srdci zahrial dušu mojej spolupútničky, keď pred ním stála v dojatí. Neverila, ale našla ho. Stratený v lese a v čase, miesto plné spomienok. Pochopila som až teraz, že toto mal byť cieľ našej vychádzky, prinavrátiť korene predkov mojej priateľky, ukázať jej vrstvu miesta, kde je odtlačok ich energií, celé stratené vlákno jej rodu. Preto som dostala vnuknutie tam ísť a ona podvedome šla so mnou. Preto to celé nebolo len v mojich rukách a ani v mojich plánoch. Preto sme ostali len dve. Pretože intimita tejto chvíle nebola vhodná na zdielanie v skupine. Ja som bola len usmerňovač, ona bola dôležitá, bola to jej vychádzka. Bola to cesta k jej koreňom. Pochopila ich a aj svoje smerovanie, ktoré z nich vyžarovalo. S vďakou sme sa rozlúčili s láskavou pani, ktorá s nami zdieľala naše nadšenie. Cítila som, že sa máme znova vrátiť na vŕšok ku kostolu. Tentokrát sme tam ale boli samé, všetci už odišli. Už som chápala tú dôslednú načasovanosť a synchronicitu celej vychádzky. Celá vychádzka bola o nevzdávaní sa, o tom, aké je nutné nepolarizovať udalosti, vyššie sily nám krásne ukázali aké je to v živote dôležité a odmenili nás následne hlbokými vnemami. Poodhalili nám potom aspoň kúsok energie tohto nádherného miesta. Tentokrát sme si dopriali čas na stíšenie, uvoľnenie a uzemnenie potrebné na vedomé preskúmanie energií miesta cez telo a ruky v zmysle geomantie. Naše meditatívne nastavenie po obrade, úcta k miestu a otvorené srdcia aj kvôli udalostiam predtým, spôsobili veľmi hlboké nacítenie jemných energií miesta, akoby sa nám miesto samo chcelo ukázať. Prichádzali mi vhľady, cítila som rovnováhu v sebe vplyvom udalostí, načasovanie bolo veľmi dobré. Ale o tom viac v texte nižšie.

Lančársky Kostol sv. Michala archanjela je nádherná krajinotvorná stavba, ktorá pôsobí už z diaľky majestátne a dominuje scenérií nad samotnou dedinou Lančár. Nachádza sa na úplnom konci výbežku Malých Karpát pod kopcom Chríb, kostol tak tvorí prirodzenú horizontálnu bránu medzi svetským a prírodným lesným svetom a vertikálnu duchovnú spojnicu medzi horným a dolným svetom. Michaelské energie sú tu silne cítiť, podľa informácií od miestnych, veľa ľudí vraj kostol navštevuje úplne intuitívne, chodia sa sem nabíjať dobrou energiou. Leží na mieste bývalého hradiska z mladšej doby železnej (alebo aj starého kultového miesta), v teréne sú stále znatelne viditelné jeho valy. Samotný kopec, na ktorom leží, je z časti umelo navŕšený. Kostol je opevnený obrannou renesančnou hradbou zo 17. storočia, ktorá bola postavená na mieste starovekého valu z obdobia laténskej doby železnej. Pri vstupe do areálu kostola sa nachádza zvonica. Kostol má z pôdorysného hľadiska podobu gréckeho kríža a nemá vežu, interiér je bohato barokovo zdobený. Kostol bol ale postavený na základoch staršieho gotického chrámu asi zo 14. storočia. Vnútri sa zachovala nádherná renesačno - baroková maľovaná výzdoba chrámu. Impozantný bočný oltár je zasvätený materskému princípu Panne Márií v ženských zeleno – zlatých farbách a hlavný oltár je zasvätený Sv. Michalovi archanjelovi v mužskej červeno – zlatej farebnosti. Samotné umiestnenie kostola na pôvodnom starom hradisku alebo aj na predkresťanskom pravdepodobne posvätnom kultovom mieste nie je náhodné, takéto umiestnenie kultových miest bolo častokrát na miestach silných energií alebo na križovaní energetických línií, dávni ľudia mali silnejší spirituálny vzťah ku energiám krajiny. Osídlenie tejto oblasti siaha hlboko do praveku, podľa nálezov nepretržite tiež od mladšej a neskorej doby kamennej. Pri šírení kresťanstva boli stavby starých pohanských svätyň aj zachovávané, pohanské modly v nich však odstraňované a nahradzované kresťanskými. Kostol mal stáť vraj pôvodne úplne inde, ale podľa jednej legendy materiál rozostavaného kostola preniesli v noci víly práve na toto miesto, kde teraz stojí. Lančársky kostol preto svojím neobvyklým umiestnením nesie stále aj niečo z dávnej predkresťanskej minulosti. Napokon sa aj hneď vedľa neho nachádza prírodná rezervácia Lančarsky Dubník aj s vedľajšim novodobým dolomitovým kameňolomom ( kameňolomy vznikali často na miestach bývalých hradísk a posvätných miest, ktoré častokrát aj poškodili). Dubové háje boli v hlbokej minulosti posvätné miesta. Preto sa domnievam, že celé miesto a blízke okolie dnešného kostola mohlo byť staré kultové miesto, ktorého energie boli tak silné, že boli stáročia uctievané v rôznych podobách a aj v neskoršej podobe kresťanského chrámu. Ich charakter dal napokon aj názov samotnému kresťanskému kostolu – Sv. Michala archanjela, ktorý mohol byť oslavou potlačenia starého kultu kresťanstvom, ale aj oslavou archetypu čírej vyššej duchovnej michaelskej energie kultu zlatého bojovníka, ktorá v sebe nesie znaky prastarého slnečného kultu. Kostoly zasvätené Sv. Michalovi archanjelovi často stáli na vyvýšených miestach a kopcoch ( napr. Michaelská línia v Anglicku). Pravdepodobne miesto súviselo v laténe aj s hradiskom na Prašníku - Tlstej hore. Otázka je, či bola nejaká a aká bola jeho funkcia už počas existencie halštatského hradiska Molpír pri Smoleniciach, ako hlavného sídla celej oblasti a v obdobiach predtým.

Po individuálnom dlhšom precítení miesta, sme obe dostali veľmi podobné vnemy, ktoré sme si navzájom zdieľali. Predovšetkým vplyv obdobia jesennej rovnodennosti, kedy sme kostol navštívili, sa prejavil na vnímaní rovnováhy v silách mužských a ženských a energie v miestach kostolného areálu, ktoré boli stúpajúce, neklesali do zeme. To súvisí aj s umiestnením kostola na kopci a jeho michaelskými slnečnými energiami. Silne bolo ale cítiť aj ženský kult a energie, resp. rovnováhu mužských a ženských síl. Domnievam sa, že v minulosti tu mohol byť prítomný z časti aj ženský kult, resp. terajšie ženské energie v podobe Panny Márie tu boli silné, umiestnenie jej monumentálneho oltára, ktorý je zasvätený jej materskému plodivému princípu v podobe sochy Panny Márie s Ježiškom v zelených a zlatých farbách, je priamo oproti hlavnému vstupu. Vchádzajúci do chrámu tak kráča najprv priamo k nej a zároveň ku zdroju vodného ženského živlu ako primárnemu zdroju života – hneď priamo pod jej oltárom je stará studňa, ktorá má doteraz vodu a je prikrytá len kamennou doskou, čo vypovedá o starej posvätnosti k vodnému princípu, kedy miesta prameňov, studničiek boli často pradávnym ženským kultovým miestom. Studňa nebola pri stavbe chrámu zasypaná, ale ostala, slúžila pravdepodobne v čase nepokojov aj ako zdroj vody. Jej umiestnenie priamo pod nohami sochy Panny Márie je priam magické a určite si stavitelia chrámu toho boli vedomí a zachovali tak v tejto podobe túto úctu k pradávnej ženskej vodnej energií. Majestátny hlavný oltár s podobou Sv. Michala archanjela sa nachádza vpravo od vstupu a je vo červeno – zlatom prevedení, ktoré vypovedá o michaelských mužských energiách. Pôvodný vstup do kostola bol v mieste terajšieho Božieho hrobu, takže sa vchádzalo priamo k oltáru Sv. Michala archanjela. Nádherné maľované barokové výjavy na stenách chrámu v podobe rôznych výjavov z Biblie dotvárajú celkovú posvätnosť tohto nádherného kostola, pri prehliadke vám o každom z nich vedia rozpovedať príbeh a vysvetliť symboliku.

Naciťovaním vo vnútri a v exteriéri kostola sme nezávisle od seba ucítili dve križiace sa energetické línie, stretávajúce sa v strede hlavnej chrámovej lode, v mieste pod najvyšším križovaním strechy kostola. Zároveň je kostol umiestnený na pomyselnej mužskej línií prechádzajúcej cez stred hlavného oltáru sv. Michala archanjela a Božím hrobom a ženskej línií prechádzajúcej cez vstup v tvahe oblého ženského poloblúka ( prechádzajúci cez druhé dvere s rovným mužským nadpražím) a cez stred oltáru Panny Márie a studne. Preto aj vonkajšia severná časť kostola nesie známky prevažne ženských energií – je v tieni a živlovo zodpovedá Zemi a Vode, dračím zemským energiám a priestoru prapôvodných síl. Predná vstupná časť chrámu zodpovedá mužským energiám - je ožiarená z juhu slnkom a živlovo zodpovedá Ohňu a Vzduchu. Geomantickým telesným naciťovaním jednotlivých miest v exteriéri sme dospeli k energetickej podobe jednej z vrstiev. Otázne je miesto nachádzajúce sa z vonkajšej strany vľavo od oltára Panny Márie – miesto vyvolávalo nezávisle v každej z nás silnú emocionálnu bolesť na hrudi, bude potrebné ho nacítiť ešte v inej časti roka, je možné, že miesto nesie odtlačok niečoho násilného týkajúceho sa ženstva, ale je potrebné to ešte nacítiť hlbšie, nakoľko tam môže byť ešte iná vrstva. Prevažujúcim cíteným živlom bol živel vzduchu a orgán solar plexus ( súvisiaci so žltou čakrou mužského vertikálneho čakrového systému z hľadiska geomantie a súvisiaci s michaelskou energiou). Cítili sme na pravidelných miestach okolo chrámu vibrovanie prstov rúk – hlavne prstenníka, ktorý symbolizuje slnko a z časti aj prostredníka, symbolizujúci saturn. V zmysle celkového čakrového geomanticky poňatého systému človeka sú prsty a dlane na jinovom ženskom kruhovom čakrovom systéme a patria vzdušnému živlu. Celkové cítené stúpajúce michaelské energie len tieto vnemy podporujú.

Lančársky kostol je miestom nádherného spojenia predkresťanského a kresťanského kultu. Je v podstate vyjadrením hlbokej úcty ku prastarým posvätným energiám, ktoré sú tu prítomné a po stáročia ich tu ľudia cítili. Otázne je, či sa prechod zo starého kultu na kresťanský udial aj násilne alebo nie ( vyjadrené symbolicky osadením kresťanského kostola na tvarovo zaujímavom výbežku Karpát v tlaku na staré "dračie" energie Veľkej peci a Tlstej hory ale aj samotného starého miesta, kde stojí kostol), legenda však o tom nevypovedá. Je preto dôležité nacítiť postupne ďalšie vrstvy miesta, ktoré sa tu postupne odhaľujú. Preto aj nám bolo dopriané poodhaliť časť energií miesta, nakoľko sme prišli v posvätnej úcte ku vyššiemu univerzálnemu duchovnému princípu, s úctou ku starým energiám a aj ku kresťanským. A to je niečo, čo je momentálne v tejto dobe naozaj potrebné.

Autor: Horislava, foto a nákresy: archív autorky

Nákresy a mapy s fotografiami budú doplnené čoskoro.